Benedikt XV. na Vianoce povedal.

Hlavné myšlenky Svätého Otca Benedikta XVI. počas vianočných sviatkov 2007.

Svetlo Spasiteľa vstupuje do nášho života. Či sme pastieri, alebo mudrci – svetlo a jeho posolstvo nás volajú, aby sme vyšli z uzavretia v našich túžbach a želaniach a kráčali k Pánovi a klaňali sa mu: otvorením sveta pravde, dobru, Kristovi, ľuďom, v ktorých nás on čaká.

Máme čas pre blížneho, ktorý potrebuje naše – moje slovo a moju lásku? Máme čas pre trpiaceho, ktorý potrebuje moju pomoc? Pre utečenca, ktorý hľadá útočište? Dovolíme Bohu vstúpiť do našich životov? Nachádza v nás voľné miesto?

Boh sa nenechá vymknúť. Nájde si miesto, aj keby mal k nám vstúpiť hoci len cez maštaľku. Jestvujú totiž ľudia, ktorí vidia svetlo a rozdávajú ho ďalej.

Nový trón, od ktorého tento Dávid pritiahne svet k sebe, je kríž. Nový trón – kríž – korešponduje s novým začiatkom v maštali. Práve takto sa vybuduje skutočný Dávidov palác, skutočný kráľovský majestát. Tak veľmi sa líši tento nový palác od ľudských predstáv o paláci a kráľovskej moci. Je to spoločenstvo mnohých, čo sa nechávajú nadchnúť Kristovou láskou a spolu s ním sa stávajú jedným telom, novým ľudstvom. Moc pochádzajúca z kríža, moc dobroty, ktorá sa daruje – to je skutočný kráľovský majestát.

Ľudia, ktorí odovzdávajú vlastnú vôľu do Božej vôle, stávajú sa tak Božími ľuďmi, novými ľuďmi, novým svetom.

Nebo nevyjadruje geografiu miesta, ale geografiu srdca. A Božie srdce sa uprostred svätej noci sklonilo až k maštali: Božia pokora je nebo. Ak kráčame v ústrety tejto pokore, dotýkame sa neba. Tak sa stáva novou aj zem.

Dotknime sa Božej pokory, Božieho srdca! Tak sa nás dotkne jeho radosť a urobí svet jasnejším.